Edinburg, kde sa začína Škótsko.

Autor: Erik Rédli | 12.7.2012 o 14:00 | (upravené 25.12.2014 o 13:20) Karma článku: 6,82 | Prečítané:  1229x

Síce som v Edinburg navštívil ešte v roku 2009, nedá mi, aby som nespomenul toto mesto na svojom blogu. Nejdem tu ponúkať žiadne historické fakty, akože čo všetko o ňom viem, to si vie vyhľadať každý sám. Ponúkam vám Edinburg, ako som ho zažil ja, od momentu, keď som vystúpil na stanici do toho príjemného letného dažďa. V lete 2009 som brigádoval v Londýne. No chcel som navštíviť aj nejaké iné miesta v Británii, lákal ma York, pre jeho spätosť s britskou históriou a Vikingami. Ľudia, ktorí žili okolo mňa, si pochvalovali Edinburg, ževraj je to jedno z najkrajších miest, aké kedy videli. Na druhý deň som si šiel rezervovať lístky do Yorku. Nakoniec som odišiel so spiatočným lístkom do Edinburg Waverley Station. Vlak odchádza z „Harry Potter“ stanice King‘s Cross a trasa vedie cez York, tak sa aspoň pokúsim vyfotiť katedrálu z  vlaku. 

Cesta vlakom z Londýna do Edinburgu trvá asi štyri a pol hodiny. Vyrazil som ráno o siedmej. Cestou som čítal turistického sprievodcu o Británii. Bola v ňom vyznačená turistická trasa po Edinburgu, prepájajúca všetky významné miesta. Tej sa buďem držať. Vystúpil som na stanici Waverley. Privítalo ma typické škótske počasie: mierny, ale “ostrý” dážď, po anglicky sa to volá „drizzle“. Iný turista by bol možno znechutený, ale u mňa to len vylepšilo tú historickú a mierne tajomnú atmosféru. Rovnako, ako tóny gajdoša, ktorý hral na ulici.

Počtom obyvateľov je Edinburg asi ako Bratislava. Mesto sa delí na dve časti: moderná, kde sú obchody, kancelárie a sídla veľkých firiem; a historická, ku ktorej som zamieril. Hneď prvá zastávka bola pri pamätníku Waltera Scotta. Romantický spisovateľ, známy svojimi dielami o  škótskej histórii.  Edinburg bo sídlom škótskch kráľov až do roku 1963 a dominantou mesta je hrad, okolo ktorého bolo rozostavané pódium a tribúna, lebo o pár dní sa mal konať každoročný augustový festival Millitary Tattoo. Pod hradom sa začína  the Royal Mile (Kráľovská Míla), reťaz ulíc,  ktorá sa končí pri kráľovninej rezidencii. V podstate stačí kráčať po tejto ulici a behom hodinky človek natrafí na všetko dôležité.Edinburghpanorama.JPG

Aj sa som z hradu zamieril na Royal Mile. Zastavil som sa v múzeu whisky  (názov whisky sa používa v írsku a v USA) a potom v múzeu spisovateľov. Niečo ako pamätná izba Waltera Scotta, Roberta Louisa Stevensona a Roberta Burnsa. Robert Louis Stevenson napísal napríklad Ostrov Pokladov, kde je pirát s drevenou nohou John Silver. Robert Burns je škótsky národný básnik. Jeden Škót mi raz recitoval jeho báseň a skoro pritom plakal.

Od spisovateľov som pokračoval do centra. Boli tam Starbucks, McDonalds a rôzne značkové predajne, čo patria ku koloritu každej metropoly. Musím však dodať, že sa úspešne strácali medzi kamennými obchodmi, kde si človek môže kúpiť tradičné škótske oblečenie, šále s tartanovým vzorom a kilty. Na ulici bolo plno ľudí, riadne to tam žilo. Aj tak to bolo iné ako v Londýne, kde niekedy na Oxford Street musíte roztláčať ľudí rukami.

    Hľadal som “Srdce Edinburgu”.HearthofMidlothian.JPGPár mesiacov predtým sme ten názov rozoberali na anglickej literatúre, pôvodne sa to volá Heart of Midlothian, Walter Scott o tom napísal rovnomenný román. Je to mozaikovité srdce vyložené z dlaždíc, v minulosti označovalo začiatok vládnej budovy s väznicou. Dlho som ho nevedeľ nájsť, lebo ho zakrývali nohy ľudí.

     Počas pátrania som si stihol pozrieť predstavenie jedného austrálskeho artistu. Bolo to jedno z najlepších predstavení, aké som kedy videl. Chlapík sa chystal skočiť salto vzad z rebríka cez horiacu obruč. Robil však okolo toho takú show, že si to zaslúži samostatný článok, takisto ako si aj on zaslúžil všetky tie peniaze, čo vyzbieral a ako nás ubezpečil, “žiadne z nich nebudú použité na drogy.”  Potom som konečne našiel srdce. Bolo neďaleko katedrály Svätého Gillesa. St.Gillescathedral.JPGOproti je socha Davida Huma. Možno sa vám zdá, že prechádzam prirýchlo od jednej pamiatky k druhej, ale ony sú fakt na každom kroku.

Zastavil som sa v nejakej menšej reštaurácii fastfoodového typu. Ceny boli nižšie ako v Londýne. Dal som si tradičné škótske jedlo, haggis. Je to plnený baraní žalúdok, ale vyzeralo to a aj to chutilo ako naše jaternice. Nie som si istý, či to bol ozajstný haggis, lebo tá reštaurácia nebola veľmi kvalitná. Po pravde, chlapík mi zabalil “haggis” do take away boxu s hranolkami a kečupom. Potom som ešte pozrel Múzeum Edinburghu, kde som sa oboznámil s históriou mesta.

     Edinburg je hlavné mesto Škótska. Základy osídlenia boli položené už v dobe železnej, v stredoveku slúžilo ako pevnosť (burgh). V 18-tom storočí bolo mesto centrom osvietenstva v Británii, preto aj získalo svou prezývku „Atény Severu“. V súčastnosti je jedným z hlavných obchodných centier Európy a sídli tu aj škótsky parlament. Mnoho významných osobností z oblasti vedy a kultúry sa narodilo, alebo pôsobilo v Edinburghu, napríklad Adam Smith, otec modernej ekonomiky a architekt Robert Adam. Ďalej to bol filozof David Hume; spisovatelia Irvine Welsh, Ian Banks,  J.K.Rowlingová, Robert Louis Stevenson, Walter Scott a ešte aj lekár, ktorý napísal Sherlocka Holmesa – Sir Arthur Conan Doyle. Dokonca aj nedávni Britskí premiéri Tony Blair a Gordon Brown pochádzali z Edinburgu, alebo z blízkeho okolia.

mestozhh.JPG

    Z múzea som zamieril na koniec Royal Mile. Je tam Palace of Holyrood, jedna z rezidencií britskej kráľovnej. Myslím, že práve nebola doma, ani som nezvonil. Oproti rezidencii je nový škótsky parlament, ktorý kritizujú za nie práve najšťastnejšie architektonické riešenie. Naozaj, tá ultra moderná budova so strechou ako zimný štadión len špatí historickú panorámu.

Za mestom, hneď za zálivom je zmes kopcov, jazier a útesov -  Arthur's Seat.HolyroodPARK.JPG Strašne mi to pripomínal Škótske vysočiny, prírodu okolo Loch Ness. Tu sa začína Škótsko, ako ho poznáme z filmov a kníh, kde divoké kmene žijú svoj vlastný život založený na výmennom obchode, až kým nemusia čeliť anglickej snahe o "zjednotenie". Zvyšok času som strávil lezením do kopca a fotením. Potom som sa ponáhľal na Waverley station, aby som stihol večerný spoj do Londýna.Tých 6 hodín, čo som tam strávil, stálo za to. Edinburg je naozaj pekné mesto a určite sa sem niekedy vrátim. Nestihol som totiž navštíviť napríklad ani tú kaviareň, kde sa zrodil Harry Potter. A okrem toho sa mi nepodarilo ani odfotiť katedrálu v Yorku.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?