Akú hodnotu má dnes ľudský život alebo nový "Skromný návrh"

Autor: Erik Rédli | 5.4.2014 o 15:34 | (upravené 5.4.2014 o 15:55) Karma článku: 5,72 | Prečítané:  636x

Prečítal som si článok, o (ne)dobrovoľnom darcovstve orgánov v Čine - Všade pacienti čakajú na orgány. V Číne orgány čakajú na pacienta, a musím zhodnotiť, že to čo sa dnes vo svete deje je ešte horšia ako 70 rokov dozadu počas 2 svetovej vojny. Aj keď možno sme len lepšie informovaný... Článok hovorí o zabíjaní ľudí za účelom darcovstva orgánov. Nejedná sa iba o väzňov odsúdených na smrť alebo obete nehôd. Často ide aj u ľudí v pracovných táboroch, kam boli umiestnení za záhadných okolností.

 

Obraz z výstavy v Oxforde venocanej hnutiu Falun Gong. Keď som bol minulý rok v Oxforde, videl som tam jednu čínsku výstavu o Falun Gong. Je to hnutie v Číne – meditácia a filozofia, ktorého nezávislosť a podpora nevyhovuje tamojšej vláde. Preto začali hnutie prenasledovať a mnohí členovia boli popravení a ich orgány darované – na výstave sa nemohlo fotiť, ale bol tam obraz, ako „operujú“ človeka...dosť krvavé...

Autorovi blogu bolo vyčítané, že je orientovaný proti Číne a jej režimu. Nie je to len problém komunizmu. Nedávno som v The Daily Telegraph online čítal článok o tom, ako vo Veľkej Británii spopolňujú nenarodené embryá po potratoch -  prirodzených aj umelých, niektoré dokonca priamo v nemocniciach, kde sa využívajú ako palivo! Je to otrasné, ale takto to tam stojí. Počas posledných dvoch rokov to malo byť okolo 15 500 plodov! V roku 1729 Jonathan Swift vydal pamflet s názvom A Modest Proposal (skromný návrh). Je to satyra na ekonomickú situáciu v Írsku, kde chudobným ľuďom navrhuje, aby predávali svoje deti ako potravu pre bohatých. O 300 rokov neskôr sme sa tam skoro dopracovali. Aj komentáre na článok hovoria, že kam sa to ľudstvo dostalo a že si prestávame vážiť ľudský život.

Teraz v apríli si pripomíname 20-te výročie od genocídy v Rwande, kde zahynulo cez 800 000 ľudí. To že si ľudský život nevážime počas vojen, sme vedeli už dávno. Podľa všetkého si ho už nevážime ani počas mieru a dokonca ani v najvyspelejších krajinách sveta.  Neviem čo si mám teraz myslieť o rečiach, že jednou z hlavných úloh štátu je postarať sa o každého občana. Postarať sa...

Každopádne, vyplýva z toho ponaučenie pre každého jednotlivca, aby sa staral sám o seba. Niekedy sa to môže prejavovať ako sebectvo a egoizmus, ale bohužiaľ. Na pomoc zhora nie je 100-percentné spoľahnutie. Vidíme, že akú hodnotu má dnes ľudský život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?