Čo nás učí Európa?

Autor: Erik Rédli | 29.5.2014 o 16:26 | (upravené 10.6.2014 o 13:22) Karma článku: 1,59 | Prečítané:  294x

Dňa 28-meho mája 2014 sa v Aachene (Nemecko) uskutočnilo Európske diskusné fórum pri príležitosti odovzdávania dvoch ocenení. Charlemagne Prize 2014 pre osobnosť, ktorá sa výrazne zaslúžila o rozvoj Európy. Tohtoročným laureátom je predseda európskej komisie Herman van Rompuy. Dva dni pred ceremóniou sa odovzdáva mladšia verzia European Charlemagne Youth Prize 2014, ktorá oceňuje projekty mladých ľudí do 30 rokov, zamerané na európske hodnoty a integráciu. Z celého fóra som pochopil, alebo sa skôr utvrdil v názore, že Európa nás učí jej hodnoty priamo v praxi. Ako povedal Herman van Rompuy, nemôžeme sa spoliehať len na Európu. Namiesto toho musíme byť sami aktívni, čo prospeje nám jednotlivcom a  aj celej európskej komunite. Podobne sa vyjadrili aj ostatní účastníci, Jean-Claude Trichet, bývalý prezident európskej centrálnej banky povedal, že bohaté krajiny v rámci EU v minulosti prejavili príliš veľa benevolencie voči slabším členom a následky teraz znášame všetci. Luis Alvarado Martinez,  Aegee-Europe – európskeho fóra študentov a mladých ľudí, zase zdôraznil prepojenie Európskej únie a mladých.

       

Časy, keď štát poskytoval všetko, sú preč. Niečo podobné sme zažili aj na Slovensku počas predošlého systému a teraz sa to opakuje, keď sa napríklad umelo vytvárajú pracovné miesta len kvôli štatistike. To však nie je ekonomicky výhodné. Namiesto toho, aby spoločnosť dávala ľuďom peniaze prakticky za nič, mala by ich naučiť, ako si ich zarobiť. Jednotlivec musí priniesť určitú nadhodnotu aby bol pre spoločnosť užitočný. Kto si len odbije pracovné povinnosti a zakotví v krčme si nezaslúži viac, ako základný príjem na prežitie. Tí, čo chcú viac, musia hľadať nové príležitosti, preto má toľko ľudí aj druhé zamestnanie. Niekedy so to označuje ako nevyhnutnosť, môžeme to však vidieť aj ako extra príspevok pre Európu (ako sa s tým príspevkom nakladá, nie je témou tohto článku) Je to praktická realizácia spoločného úsilia a tvrdej práce z úst politikov. Aj v Aachene odzneli podobné reči, ale to si prečítame v každých novinách.

      

Európa je ochotná pomôcť tým, ktorí pomáhajú jej rozvoju. Veď na to sú aj eurofondy a rôzne granty. A napríklad aj spomínaná European Charlemagne Youth Prize oceňuje projekty mladých ľudí a týmto sa ich snaží povzbudiť k aktivite. Samozrejme, nie všetky reformy a nariadenia z EU sú výhodné pre všetkých; ale znova je to len na našej aktivite, ako sa s nimi dokážeme vyrovnať. Jean-Claude Trichet upozornil, že treba rozlišovať medzi tým, odkiaľ nariadenia pochádzajú. Niektoré sú vytvárané národnými vládami pod tlakom lobystických skupín, ako napríklad zvýšené odvodové zaťaženia alebo trhové bariéry. Ľudia z toho väčšinou vinia Európu. Herman van Rompuy múdro povedal, že často Európu považujeme za obetného baránka, na ktorého môžeme zvaliť národné problémy. Keď však ľudia vyvinú viac úsilia k vzájomnej kooperácii, prekážky sa dajú prekonať. Však aj keď napríklad len zdražie cestovné, študenti sa skladajú na spoločnú cestu autom. Cez spoluprácu sa dá nájsť riešenie, veď preto sa aj veľké firmy zlučujú. Jedným z dôvodov je zníženie trhových bariér. Luis Martinez otvorene vyzval mladých ľudí v sále, aby sa aktívne zapájali do života okolo seba.

       Prvý krok k spolupráci je komunikácia. Naozaj sa dá veľa naučiť z počúvania a pozorovania iných ľudí. Ja som si napríklad všímal účastníkov fóra, ale aj novinárov a aj čašníkov v sále, ako pristupujú k svojim povinnostiam. Všetci účastníci fóra sa zhodli, že v oblasti vzdelávania je potrebné poskytnúť každému rovnaké možnosti a okrem Európskych hodnôt rozvíjať praktické zručnosti. (žiaľ, EU nevie pomôcť pri ohodnocovaní učiteľov, keďže to je v kompetencii národných vlád). Naozaj, napríklad nové učebnice angličtiny obsahujú témy ako Európska Únia a globalizácia a tradičné názvy lekcii boli nahradené aktívnymi otázkami, ktoré vyžadujú vyššiu úroveň myslenia. Nedostatok talentu nie je výhovorka. Napríklad v oblasti jazykov. Väčšina anglicky hovoriacich ľudí nemá perfektnú výslovnosť a prízvuk, ani ja a ani vysoko postavení politici. Aj tak však dokážu komunikovať na vysokej úrovni.

V skratke, cez aktivitu a vzdelávanie sa naozaj dokážeme v živote posunúť žiadaným smerom. Nebude to však také priamočiare, ako sa píše v knihách - preto je najlepším učiteľom prax. Spomenul to aj György Konrád, maďarský autor. Slová politikov sa nedajú sformulovať do jedného univerzálneho konceptu pre celú Európu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?