Žijeme v Európe, ale bezpečnosť Európy sa začína u nás doma!

Autor: Erik Rédli | 11.6.2014 o 19:10 | (upravené 21.6.2014 o 14:28) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  361x

Určité napätie a zdravá dávka konkurencie je bežný jav medzi rôznymi národnosťami, žijúcimi na tom istom území. Veď ľudia to majú v sebe, mať krajšie auto ako susedia. Je to aj súčasť folklóru, napríklad anglické vtipy o Škótoch alebo humorné scénky v televízii typu László-Komárom a pod. Problém nastáva, keď žarty zájdu priďaleko, alebo ich určitá skupina ľudí použije na sledovanie vlastných záujmov. Niektorí tvrdia, že to môže prerásť až do konfliktov, aké sa teraz odohrávajú na Ukrajine. 

       Účasť vo voľbách do Euro parlamentu potvrdili, že aj napriek členstvu v EU, ešte stále rozmýšľame na úrovni štátov, miest a obcí. A preto by sa každá aktivita smerom k Európskej integrácii mala začínať na regionálnej úrovni. Minulý týždeň som sa zúčastnil vyhlasovania Ceny Karola Veľkého 2014 v Aachene v Nemecku; uplynulú sobotu som zase navštívil debatu v meste, kde som vyrastal - Šahy na juhu Slovenska. Šahy sú mesto s asi 9 000 obyvateľmi, dvoma kostolmi, a je tu aj pár barov, kde ľudia trávia víkendové noci. Vďaka svojej pohraničnej polohe Šahy odjakživa slúžili ako brána do Maďarska a sú svojim spôsobom multi kultúrne mesto. Prechádza tadiaľ mnoho cudzincov a kamionisti vyhadzujú odpadky vedľa cesty. Takto sme sa ako deti oboznámili s prázdnymi fľašami od Coca Coly a obalmi z McDonalds.

     Okrúhly stôl bol súčasťou každoročného Stretnutia v Poiplí. Štyria účastníci - hostiteľ Péter Hunčík, psychológ a autor; politológ Grigorij Mesežnikov; maďarský sociológ Ferenc Erós a psychológ Jozef Hašto. Venovali sa najme príčinám genocídy a deportácií židov zo Šiah počas druhej svetovej vojny. V meste boli tri synagógy, v jednej z nich sa konala beseda. No ťažisko sa postupne prenieslo na slovensko-maďarské vzťahy.

      Všetci účastníci sa zhodli, že genocída počas druhej svetovej vojny a všetky následné podobne motivované zločiny majú spoločný základ. Politológ Grigorij Mesežnikov vymenoval tri príčiny – zovšeobecnenie určitých stereotypov, dehumanizácia určitých skupín obyvateľstva a politická propaganda. Upozornil najmä na príliš charizmatických lídrov; jedno nahnité jablko dokáže nakaziť celý košík a spoločnosť oslabená nákazou sa ľahšie manipuluje. Kvôli tomu 80% Rusov považuje Ukrajinu za nepriateľa. Preto si treba dávať pozor na izolovanú spoločnosť, ktorá sa stále snaží udržiavať ľudí v napätí a vyhľadáva nepriateľa. Jedným z riešení by mohla byť komunikácia a Európska integrácia.

         Na konci mája som sa zúčastnil na vyhlasovaní ceny Karola Veľkého pre mladých v Aachene. (Oceňuje projekty mladých ľudí do 30 rokov, ktoré sa zameriavajú na Európsku integráciu, hodnoty a snažia sa riešiť jej problémy.) Slovensko zastupoval projekt Danube Bridges. Začal ako panelová diskusia medzi študentmi a mladými ľuďmi zo Slovenska a Maďarska. S cieľom uvoľniť napätie po kauze Hedvigy Malinovej. Po počiatočnom úspechu diskusia prerástla do dlhodobého projektu pod záštitou Euroatlantického centra a Univerzity M. Korvína v Budapešti. Podľa hlavných tvorcov projektu, skúsenosti z bývalej Juhoslávie poukazujú na nutnosť spájať mladé generácie z rôznych kultúr. V budúcnosti sa budú snažiť aplikovať podobný dialóg na Ukrajinu a ďalšie znepriatelené štáty.

      To dáva zmysel, lebo aj keď sa nám môže zdať, že problém sa týka len okrajových častí Európy; dôsledky budeme znášať ako celok. Napríklad títo protestujúci v Aachene, počas príhovoru svojho premiéra Arsenija Jacenjuka.

 Prišli mu síce vyjadriť podporu, no hneď na druhej strane námestia sa zhromaždila skupinka pro-Ruských aktivistov, ktorý boli radikálnejší. Možno stačilo len málo a mohlo dôjsť k otvorenej výmene názorov. A hneď by sa problém preniesol do jedného z kultúrnych centier Európy. Preto aj predstavitelia EU podporujú dialóg a integráciu. No musí prichádzať z okrajových častí Európy, kde je ohnisko problémov. Ťažko niečo vysvetľovať protestujúcim v Aachene, keď si prinesú negatívne predsudky a názory priamo z ohniska problémov. Čím je to ohnisko menšie, tým ľahšie sa dajú predsudky ovplyvniť...

Aj debata v Šahách je jedným z takých lokálnych pokusov o udržanie mierneho ohňa, ktorý podporuje zdravú konkurenciu. Všetko to má základ vo výchove. Deti si osvojujú názory rodičov a tieto často zahŕňajú aj rôzne národnostné stereotypy. Niekedy je to len malá zmienka, že aký má ten chlapík vo videu divný, indický prízvuk,  hoci hovorí dobre po anglicky. No stretol som sa aj s otvoreným nepriateľstvom voči určitým skupinám ľudí. Problém je, že dotyčný často ani nevie, prečo sú daní ľudia horší – má len prebraté určité stereotypy. V Aachene na európskom fóre maďarský esejista Gyorgy Konrád povedal, že problém rozvodovosti dostáva novú dimenziu, keď si deti musia vyberať medzi matkou a otcom pochádzajúcich z rôznych národností. multi kultúrna spoločnosť tiež podporuje aj toleranciu, no treba dávať pozor, aby sa nedostavil opačný efekt. 

@ErikRedli

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?