"Bude ďalšia vojna," povedal mi Irhad, recepčný v hosteli, kde som býval. (za 7 EUR ste dostali posteľ v izbe, prístup do kuchyne a slušne zariadenej obývačky z wifi) "Bol by som naivný, ak by som si myslel, že nebude." pokračoval Irhad, odvolávajúc sa na ľudskú povahu a fakt, že história sa opakuje.
Sarajevo má bohatú históriu a, bohužiaľ, je to história poznačená vojnami. Územie dnešnej Bosny bolo zabraté Turkami po bitke na Kosovom poli v roku 1389. Uhorský králi neboli schopný uchrániť si svoju ríšu a v tom čase ešte nebolo medzinárodné právo a dohody, ktoré by vymedzili, že čo sa môže a čo nie. Svet sa riadil zásadou meča, čo je viditeľné aj dnes pri riešení niektorých konfliktov.
Bosna bola pod vládou Osmanskej ríše okolo 400 rokov a je prirodzené, že sa rôzne kultúry naučili nažívať spolu na jednom území. Pracovník z inštitútu Maxa Plancka v Berlíne, ktorý sa zaoberá hospodárskou pomocou Balkánu, mi povedal, že najlepší spôsob ako sa vyhnúť vojne je poznať svojho nepriateľa. Myslím, že niečo také povedal aj Nelson Mandela. Neskôr prišli do Sarajeva Židia, potom, čo museli opustiť Španielsko, a je tam aj silná pravoslávna komunita, keďže ležalo na hranici medzi Západnou a Východnou rímskou ríšou. Stále môžete nájsť mešitu, synagógu, katolícku katedrálu a pravoslávny chrám v okruhu 500m.
Fascinujúce, pozorovať, ako sa pod terasovitými strechami so všadeprítomnými minaretmi odvíja každodenný život v kaviarňach, kde vám nápoj servírujú z kovovej džezvy do finjanu - malej šálky, ktorá pojme presne jednu porciu. O kúsok ďalej sa na vás usmieva Mickey Mouse a Vučko – maskot olympiády. Popri McDonalde, ktorých som tam veľa nevidel, je Mickey najtypickejší zástupca americkej kultúry.
Často môžete vidieť dve kamarátky, ako rozoberajú život nad finjanom. Jedna z nich má európsky odev, druhá je zahalená. V múzeu som sa dozvedel, že pôvodne mohli moslimské ženy opúšťať domov len pri mimoriadnych príležitostiach a úplne zahalené. Dnes sú pravidlá voľnejšie, no tradícia a kultúrne dedičstvo sa musí udržiavať aspoň vo forme závoja. Som zvedavý, koľko ešte potrvá. kým sa podobný obraz stane samozrejmosťou aj na Slovensku. Nemusí to byť rozšírené, stačí keď sa nad tým ľudia prestanú pozastavovať.
Ivo Andrič, bosniansky autor, v diele Most cez rieku Drina píše o živote rôznych kultúr na Balkáne. Začína príbehom janičiara a neskôr zobrazuje Balkán ako most medzi dvoma kultúrami - západnou civilizáciou Európy a Severnej Ameriky a kultúrami Ázie a Afriky na východe.
Snažil som sa pochopiť rozdielne vnímanie sveta z pohľadu Európskej a Islamskej kultúry. Irhad mi povedal, že pre moslimov - on je tiež moslim - je náboženstvo niečo ako väzba. "Je to podobný vzťah, aký máte napríklad s rodičmi a tento vzťah sa niekedy vyvíja zlým smerom." povedal.
Poznám veľa Európskych kresťanov, ktorí berú náboženstvo len ako súbor pravidiel a podľa toho sa snažia rozlišovať medzi dobrom a zlom. Často im však chýba hlbšia citová väzba. Moslimovia, domnievam sa, sa snažia vybudovať si väzbu a preto aj rozhodnutia, že čo je dobré a zlé sú často vecou inštinktov. Sú viac emočne zahrnutí, ale inštinkty sú často zavádzajúce.
Radikalizmus môže mať korene v tom, že ľudia konajú príliš inštinktívne bez toho, aby si vypestovali správny vzťah. Andrič píše, že konflikty boli vyvolané najmä záujmami západných mocností, nie samotnými obyvateľmi. V roku 1908 Rakúsko-Uhorsko využilo oslabenie Osmanskej ríše, aby vyhlásilo anexiu Bosny a Hercegoviny. O šesť rokov neskôr poslúžil útok mladého radikála Gavrila Principa ako zámienka na začatie prvej svetovej vojny. Nedávno sme si pripomenuli 20-te výročie masakry v Srebrenici, kedy Srbská armáda zavraždila 8 000 moslimov.
Ako môžeme vidieť, história sa opakuje a o tomto hovoril Irhad. Ľudia sa dajú zmanipulovať, najmä vtedy, keď žijú v zlých podmienkach a niekto im ponúkne zlepšenie. Priemerný plat v Bosne je pod hranicou 300 EUR a na uliciach nájdete deti s hudobnými nástrojmi, ako žobrú o peniaze. Prirodzene, ľudia budú nasledovať lídra, ktorý im ponúkne zmenu - alebo ktorý si vynúti poslušnosť. Pouličný predavač mi ponúkal šiltovku s americkým orlom so slovami "America good." O pár metrov ďalej si môžete kúpiť autentické artefakty, ako odznaky s Leninom a Titom, náboje a celú zbierku amerických Mickey Mouseov.
Ľudia konzumujú to, čo sa im predkladá. Toto treba mať na pamäti, keď si vytvárame svetonázor podľa správ alebo rozprávania iných.
