Dieťa potrebuje oboch rodičov, od malička sa musí mať okolo seba oba modely, od ktorých nevedomky preberá formy konania a správania sa. Problém nastane ako náhle sa toto prostredie naruší - jeden z rodičov odíde alebo je dieťa odtrhnuté od biologickej rodiny. Bez ohľadu na ďalšiu výchovu, dieťa utrpí určitú traumu, ktorá sa neskôr môže odzrkadliť na jeho vývoji. Môžu sa vyskytnúť problémy so správaním alebo sexualitou, ktoré podľa mňa často neprávom pripisujeme nevhodnému prostrediu náhradnej rodiny. Hlavným vinníkom je však strata pôvodného prostredia, nie snaha nahradiť ho.
Dvaja partneri, a teraz nehovorím len o mužovi a žene, ktorí sa rozhodnú vychovávať cudzie dieťa, pravdepodobne vedú usporiadaný život a majú dostatok inteligencie na to, aby prijali zodpovednosť za ďalší. Netvrdím, že adopcia detí by sa mala stať novou módou, naopak, treba uplatňovať prísne kritéria, aby nové rodiny čo najlepšie spĺňali základné požiadavky.
V tradičnej rodine boli role pekne podelené, ale ako je to dnes? Koľko žien sa venuje kariére s kočíkom nechaným na pospas opatrovateľke, ktorej pomáha s prebaľovaním frajer (niekedy to zvládne lepšie ako ona). Inde zase kočíka otec a sunar vie pripraviť lepšie, ako jeho žena nedeľný obed. Vo svojom základe však obaja spĺňajú požiadavky pôvodného modelu.
Neviem prečo má moderný otec často podobu Homera Simpsona, veď to bol odjakživa ten, čo sa staral o obživu. Na druhej strane, pod pojmom mama sa mnohým predstaví Lara Croft, žena v kostýme s narýchlo nahodeným make-upom, ktorá vypýta syna od futbalového trénera o 5 minút skôr, aby sa vyhla zápche, stihla nakúpiť, a potom ešte poslať maily dodávateľom.
V ideálnej rodine by otec podstupoval podobnú rutinu, v čiernych, elegantných topánkach by sa šmýkal na klzkej podlahe plavárne, aby dcéru osušil a odviezol na angličtinu. Aj keď tam nechodí rada, aspoň má kde stráviť čas, zatiaľ čo on ide do posilňovne, ktorú musí občas presunúť kvôli obchodným stretnutiam.
Čo je podstatné, večer sa celá táto spoločnosť stretne doma, okolo ôsmej večer zasadnú ku stolu a mama alebo otec im naservíruje rybu pripravenú na prírodný spôsob (recept z otcovho Muscle&Fitness), ktorá sa pripraví jednoducho a je zdravá. Pri večeri rozoberú predošlí deň, dohodnú sa, kam pôjdu cez víkend - mama chce ísť navštíviť rodičov, otec so synom na hokej - ale to si vyriešia neskôr, keď deti zaspia. Po večeri deti zasadnú k úlohám, aj keď unavené, no aspoň je to dobrá príprava na život ich rodičov. Mama totiž ešte narýchlo vyperie a potom si pripraví veci do roboty a otec sleduje správy, nie preto, že nemá čo robiť, ale preto, že potrebuje mať všeobecný prehľad.
Ako sa tak na to pozerám, obraz tradičnej rodiny sa značne posunul od toho, na čo sme boli zvyknutí v minulosti. No stále je tam tá láska a starostlivosť, rodičov, aj keď ju často narúšajú globálne vplyvy a zápas o živobytie. S rastom možností rastie aj konkurencia - na to sme pred rokom 1989 neboli zvyknutí - a preto sa hlavne staršie generácie dívajú na modernú rodinu skepticky.
Najlepšie je, ak dieťa vyrastá v tradičnej rodine, lebo tak to bolo plánované prírodou a Bohom. No sú tu aj iní ľudia, ktorí môžu pomôcť napraviť škody zapríčinené rozpadom biologickej rodiny. Teraz nehovorím o Simpsonovcoch, alebo slobodných matkách typu Gilmore Girls. Dieťa potrebuje reálneho človeka, ktorý nepotrebuje nápis „objím ma“, aby dieťaťu dal pocit domova.
