Ako nás vidia v Európe...

Autor: Erik Rédli | 9.1.2016 o 13:21 | (upravené 10.1.2016 o 11:46) Karma článku: 4,85 | Prečítané:  1507x

Róbert Fico je médiami zobrazovaný ako jeden z európskych populistov, niekedy dokonca v jednom vreci s „extrémistami“ typu V. Orbán. To však prináša zlé meno celej krajine.  The Economist je celkom objektívny

The Financial Times nás označili za neochvejných odporcov kvót.

Naposledy Reuters.

Politico – najkontroverznejšie výroky politikov ohľadom migrácie.

The Financial Times v súvislosti s pomocou Grécku: „50-ročný bývalý člen komunistickej strany“. 

Aj keď sú denníky a agentúry v názoroch celkom objektívne, tieto nálepky prinášajú zlé meno celej našej krajine. Fico sa snaží urobiť to, čo sa malo urobiť už dávno - aspoň väčšina serióznych názorov tvrdí, že bolo treba lepšie kontrolovať hranice a spolupracovať na bezpečnosti Európy. Stále je však ľahšie nevpustiť hostiído domu, ako ich potom vysťahovať.

Chce to dosiahnuť rýchlo, lebo voľby sa blížia a politici vedia, že veľa ľudí je proti migrácii a radi by videli hranice zatvorené. To je trošku prehnané, lebo máloktorý migrant by chcel zostať na Slovensku, aj keď súhlasím, že to, čo sa v poslednom čase deje v Európe nás oprávňuje na obavy.

Môže existovať určitý vzťah aj medzi migráciou a terorizmom, no určíte nie priama korelácia. Extrémizmus sa vyskytuje v celej spoločnosti v dôsledku výchovy a negatívnych kultúrnych vplyvov. Zastavenie migrácie je len jedna z ciest, ako ho zmierniť. Niektorí ľudia by mali zase pochopiť, že nie všetko exotické je zlé (ako boli možno v minulosti zvyknutí). Každý, kto však chce žiť v nejakej krajine musí rešpektovať jej zákony a kultúru, darmo jeho náboženstvo schvaľuje vraždy.

Aj keď som sa snažil zhodnotiť situáciu čo najjednoduchšie, ku každému bodu sa mi vynára plno informácii, vlastných skúseností a potenciálnych argumentov v diskusii. Problém je komplexný a skrýva v sebe mnohé ekonomické, právne, morálne a kultúrne úskalia, ktoré mne osobne zabraňujú prikloniť sa jednoznačne k „jednoduchým“ riešeniam typu "nech bojujú za vlasť", "treba ich poslať preč", alebo "zrušiť Islam".

Politikov však podstata ich práce (druhé najstaršie remeslo...) núti reprezentovať názory krajiny ­­­– a to potom môže dať nálepku celej krajine. Výhody členstva v EU boli pravdepodobne výhodnejšie, ako straty, a veľa ľudí sa s tým muselo naučiť žiť, no nálepky potvrdzujú, že Slovensko nie je úplne jednotné v tom, čo chce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?